Veľakrát som sa vo svojej psychologickej praxi stretla s tým, že prišiel spokojný rodič v domnení, že jeho dieťa je určite dobre pripravené na nástup do školy. Veď predsa už pozná všetky “tie prvácke veci”, čo treba – pozná písmenká, čísla a pod. A potom som v poradni v rámci diagnostiky sledovala to, že dieťa sa napr. samo nevedelo ani vyzliecť z bundy, automaticky čakalo na pomoc, bolo neisté, bez maminky začalo plakať a pod. Nehovoriac o tom, že bez pomoci rodiča nedokázalo povedať súvislú vetu, či pri jednej úlohe obsedieť pár minút.

Čo je teda naozaj tá školská zrelosť? Stačia dieťaťu častokrát len mechanicky naučené vedomosti k tomu, aby spokojne a bez komplikácií nastúpilo do prvého ročníka ZŠ? Určite nie! Poďme si teda povedať, čo tento pojem – školská zrelosť, resp. školská pripravenosť v skutočnosti zahŕňa.

Ide o tieto základné oblasti:

1. Osvojené základné sebaobslužné zručnosti a istá miera sebestačnosti v bežných úkonoch, sociálne zručnosti dôležité pre fungovanie v kolektíve.
2. Bezproblémová adaptácia v novom prostredí, absencia separačnej úzkosti, veku primeraná emočná zrelosť, schopnosť fungovať v istom režime apod.
3. Primerane veku rozvinuté rečové schopnosti (slovná zásoba, schopnosť konštruovať aspoň jednoduché vety, zrozumiteľný rečový prejav, adekvátne porozumenie hovorenému). Tu sa hodnotí tzv. formálna (najmä kvalita artikulácie, správne skloňovanie, použitie zámen, plynulosť a tempo reči a i.) a obsahová stránka reči (ako sa vie dieťa vyjadriť, čo sa týka svojich myšlienok, názorov, ako vie slovne formulovať, to, čo chce).
4. Primerané udržanie koncentrácie pozornosti (cielená pozornosť pri pracovnej úlohe aspoň po dobu cca 20 minút a viac). Tu je dobré trénovať aj tzv. systém práce – či napríklad dieťatko nepreskakuje riadky, nevynecháva časti zadania. Postupne by malo pri práci na papieri postupovať zľava doprava, postupne riadok po riadku…Od hora dole. To mu bude veľmi pomáhať pri následnom učení sa čítať a písať.
5. Orientácia v základných pojmoch času a priestoru, pravo-ľavá orientácia, orientácia na ploche, rozlišovanie zrkadlových-tzv. reverzných tvarov.
6. Oblasť logického, abstraktného myslenia – chápanie dejovej následnosti, orientácia v základných abstraktných pojmoch (napr. triedenie pojmov do kategórii podľa istých vlastností, nachádzanie odlišných vlastností, hľadanie súvislostí, asociácií a i. ). Rozlišovanie základných pojmov množstva, veľkosti, poradia.
7. Orientácia v základných číslovkách a chápanie počtu, rozlišovanie základných geometrických tvarov.
8. Základné predškolské vedomosti – orientácia v ročných obdobiach, v dňoch v týždni, rozlišovanie pojmov množstva, veľkosti, poradia. V základných pojmových kategóriách (napr. zvieratá, ovocie-zelenina, dopravné prostriedky a pod.).
9. Adekvátne rozvinutá sluchová percepcia (analýza a syntéza počutého, schopnosť rozlišovať podobné sluchové podnety), s tým úzko prepojená aj sluchová (akustická) pamäť.
10. Adekvátne rozvinuté zrakové vnímanie (rozlišovanie drobných detailov na obrázkoch, spájanie obrazcov, vedieť sledovať očami pohyb telies, rozlišovanie pozadia od figúry). S tým je úzko spojená zraková (vizuálna) pamäť.
11. Grafomotorické zručnosti – prekresľovanie jednoduchých i zložitejších tvarov, schopnosť neprechádzať cez čiaru pri prekresľovaní, vtesnať sa do vymedzeného priestoru, správny úchop spojený s vyhranenou lateralitou a i.
12. Oblasť jemnej i hrubej motoriky.

Ak by ste hľadali zaujímavé materiály, odporúčam pozrieť si napríklad webstránku https://sasacentrum.sk/ alebo https://zvedavedeti.sk/