Vek 4-5 rokov je kritický pre rozvoj rečových schopností a je preto veľmi dôležité to v tomto období nepodceniť a poskytnúť dieťaťu čo najpodnetnejšie prostredie pre jeho rečový vývin.

Dôležité je všímať si nielen to, ako rozpráva – formálnu stránku reči (čiže ako tvorí vety, či nekomolí slová, či vie používať správne zámená, skloňovanie, aké má tempo reči, aká je jeho artikulácia a pod.), ale aj obsahovej stránke jeho reči (bohatosť slovnej zásoby).

Zároveň je veľmi dôležité aj to, či rozumie tomu, čo sa hovorí jemu, teda či rozumie – tzv. porozumenie reči, ktoré je taktiež nevyhnutné pre dobré fungovanie v bežných sociálnych situáciách.

V tomto článku by som vám rodičom rada poskytla niekoľko jednoduchých tipov, nápadov a hier, ako rečový vývin vášho dieťatka čo najlepšie podchytiť aj v domácom prostredí, hravou, nenásilnou formou, pri ktorej by ste sa mohli zabaviť aj vy.

Najprv niekoľko super tipov na nácvik a zlepšenie artikulačnej obratnosti, oromotorických svalov a dýchania, ktoré sú pri rozprávaní jednou zo základných zložiek. Odporúčam napríklad vyžitie bublifuku, fúkanie do papiera alebo stuhy v hre na vietor. Výborné je aj napodobovanie zvukov zvierat, hláskovanie písmen v slove. Skúste sa zabaviť pri hre s pinpongovou loptičkou – urobíme si dráhu na stole a fúkaním sa snažíme loptičku čo najrýchlejšie dostať do cieľa. Ešte väčšia zábava bude, ak sa do tejto hry zapoja viacerí členovia rodiny.

Nezabúdajte ani na to, že najefektívnejším spôsobom je reč rozvíjať pri bežnej komunikácií, preto sa snažte so svojim dieťatkom čo najviac rozprávať, zaujímajte sa o to, čo zažilo počas dňa, čo ho zaujalo, ako sa cítilo, čo ho baví a pod. Ale pozor na formu otázky – nepýtajte sa tzv. uzavretými otázkami, na ktoré vám dieťa jednoducho môže odpovedať “áno-nie”, ale snažte sa čo najviac používať tzv. otvorené otázky, čiže také, na ktoré musí opýtaný odpoveď rozvíjať (“prečo, ako, aký, načo” a pod.).

Nezabúdajme ani na generáciami overenú klasiku, dnes bohužiaľ trochu tlačenú do úzadia vplyvom technických vymožeností – a to je spoločne strávený čas s ockom či maminkou pri dobrej rozprávkovej knižke. Odporúčam, aby si knižku vybralo samo dieťa. Ak má niektorý príbeh už opakovane napočúvaný, skúste byť trochu kreatívni a nechajte napr. časť príbehu prerozprávať jemu samému, prípadne nech skúsi vymyslieť iný koniec a pod. Rozprávajte sa s ním aj o pointe príbehu, o jeho postavách, čo sa mu na príbehu páči, nepáči…Hlavne z neho neurobte len pasívneho poslucháča, ale najmä v predškolskom veku ho už skúste aktívne zapojiť do tvorby príbehu. Skvelo si tým pocvičí nielen slovnú zásobu, formuláciu myšlienok, ale aj svoju fantáziu a tvorivosť..

Z klasiky nemôžeme zabudnúť ani na učenie sa rôznych básničiek, pesničiek, rýmov. Na zlepšenie zapamätávania, ako aj spríjemnenie procesu učenia je vhodné to spojiť s rytmickým cvičením (tlieskaním, poklepkávaním), ideálne s tancom. Pretože stále platí, že čím viac zmyslových modalít do učenia zapojíme, tým bude učenie pre nás efektívnejšie (a snáď i zábavnejšie).

Pred nástupom do školy je dôležité u dieťatka rozvíjať aj obsahovú stránku reči, aby postupne čo najlepšie chápalo už aj abstraktné pojmy. To v praxi znamená, aby sa dokázalo orientovať v základných pojmoch času (“dnes, zajtra, včera a i.”), pojmoch priestoru (“dole, hore, ďaleko, blízko, vedľa, vpravo, vľavo…”). Postupne rozvíjame slovnú zásobu aj o synonymá (podobné slová), opozitá (protiklady), trénujeme generalizáciu pojmov (základné kategórie z bežného života, napr. ovocie-zelenina, zvieratká domáce- lesné, povolania, športy, predmety v domácnosti atď.). Vhodné je trénovať to nielen tým, že sa o tom budeme rozprávať, ale ideálne je doplniť to aj o vizuálnu zložku – môžeme triediť rôzne obrázky, kartičky, priraďujeme podľa nami vybraných vlastností predmety do skupín…Tu sa fantázií medze nekladú, nebojte sa byť kreatívni a prípadne čerpať aj z množstva podnetných stránok na webe.

Skvelé je využitie akéhokoľvek obrázku (z časopisu, knihy, internetu…) ako predlohy na voľnú tvorbu príbehu, ktorý by malo dieťa samo (prípadne s našou malou pomocou) vytvoriť.

Ďalším zábavným spôsobom rozvoja rečového prejavu dieťatka môže byť napr. chvíľkové vypnutie sledovanej rozprávky, filmu a jeho snaha o domýšľanie toho, ako sa bude príbeh ďalej vyvíjať.

Hra s dopĺňaním slov – vy poviete vymyslenú slabiku, napr. MA a dieťa ju má doplniť tak, aby vytvorilo čo najviac slov začínajúcich na MA (“MAma, MArhuľa, MAlá, MAk…). Alternatívou tejto hry je hra s poslednou slabikou v slove – napr. vy poviete babka – dieťa nadväzuje “kačKA – kapusTA – taniER… “. Pri hre sa striedate, až kým sa niekto nepomýli. Táto hra je výborná aj na tréning pozornosti a sluchovej pamäti.

Pre deti motivujúcou je hra s ich obľúbenou hračkou – majú si vybrať jednu zo svojich najobľúbenejších hračiek a potom ju čo najpresnejšie opísať. Rozvíjame tým rozsah osvojených prídavných mien. Môžeme mu pomáhať doplňujúcimi otázkami.

Alternatívou vyššie uvedeného cvičenia je hra s “krabicou pokladov” – do krabice uložíme predmety podľa vlastného výberu, dieťa by ich vopred nemalo vidieť. Potom ich postupne z krabice vyťahuje a snaží sa ich čo najpresnejšie opísať. Keď by bola táto úloha preňho príliš ľahká, môžeme mu ju sťažiť tým, že s pomocou vybraných predmetov má vymyslieť nejaký jednoduchý príbeh.

Na nácvik opačných výrazov je vhodné použiť obrázkovú predlohu, pri ktorej dieťa hľadá a priraďuje protikladné dvojice , zároveň ich pomenováva (napr. malé čierne auto vs. veľké biele auto, kyslý citrón – sladká čokoláda, pomalý slimák – rýchly bežec…).

Tých hier je naozaj veľké množstvo, hlavne sa nebojte byť kreatívni a myslite na to, že aj tak je najdôležitejšie, že so svojím dieťatkom strávite krásny spoločný čas. Prajem Vám, aj jemu kopec zábavy!

Ak hľadáte inšpirujúce materiály, odporúčam pozrieť napríklad na http://www.sasacentrum.sk, zabavmedeti.sk, montemama.sk a i.