Dysgrafia = je špecifická vývinová porucha učenia, ktorá najvýraznejšie zasahuje oblasť písania.

Väčšina ľudí si pojem dysgrafia spája so “škaredým” písaním, veľkou chybovosťou pri prepisoch či diktátoch a pod. To majú do istej miery pravdu. Problém však nastáva, keď chceme toto oslabenie korigovať tak, že doma neustále trénujeme dookola písanie. Stále a veľa, dúfajúc, že sa dieťaťu častým nácvikom písanie zlepší. POZOR! To je to najhoršie, čo môžeme robiť!

Prečo sa neustálym nácvikom písania dysgrafia nezlepšuje???

Pretože samotné písanie je súhrou viacerých veľmi dôležitých schopností, ktoré ak sú oslabené, písanie sa nám samo o sebe nezlepší. Skôr sa stane to, s čím sa stretávam bežne v mojej praxi – dieťa písanie a všetko čo s ním súvisí začne neznášať, Začne byť odmietavé, znechutené a stupňuje sa jeho odpor ku škole ako takej. Dieťa opakovane zažíva neúspech, čo ho ešte viac zacykluje v probléme.

Preto si poďme povedať, čo sú to tie hlavné oblasti, ktoré majú tak silný dopad na kvalitu nášho písania a ako ich môžeme stimulovať v domácom prostredí:

1. Oblasť jemnej motoriky – ide o presné a jemné pohyby svalov ruky, prstov, zápästia, či ruka nie je príliš stuhnutá, neobratná, unavená, kŕčovitá.
2. Kinestetická pamäť – súvisí so schopnosťou mozgu ukladať si opakované pohyby (okrem písania napr. i plávanie, bicyklovanie, tanečné pohyby, šoférovanie a pod.). Jej oslabenie môže byť sprevádzané nielen pohybovou neobratnosťou, ale aj problémami s rečou, artikulačnou neobratnosťou. Na stimuláciu tejto oblasti sú výborné rôzne cvičenia na rozvoj spolupráce pravej a ľavej hemisféry. na webe je množstvo materiálov na ich stimuláciu (pozrite napr. https://www.zabavmedeti.sk/ , https://www.edutino.sk/ )
3. Vizuomotorická koordinácia – prepojenie jemnej motoriky so zrakom, teda prepojenie “oko-ruka”, resp. či ruka presne kopíruje to, čo sledujeme zrakom (napr. či neprechádzam pri vyfarbovaná cez vyznačené čiary, či sa viem zmestiť do riadku, či viem udržať vyznačenú líniu).
4. Úchop písacej potreby – správne držanie ceruzky je veľmi dôležité (nie príliš vysoko ani nízko, nie s príliš silným či slabým prítlakom, nevykrúcať zápästie).
5. Lateralita – je lateralita u dieťaťa vyhranená (teda má dominantnú ľavú či pravú ruku, alebo má ešte tendenciu ich striedať? Vtedy môže ísť o tzv. nevyhranenú lateralitu alebo nezrelosť CNS).
6. Priestorová orientácia -ide o to, ako sa vieme orientovať nielen v 3D priestore, ale aj na ploche, napr. na papieri. Nepreskakuje dieťa riadky, vie adekvátne rozlíšiť zrkadlové tvary (napr. b-d), píše automaticky zľava doprava, zhora nadol?
7. Vizuálna diferenciácia – ide o veľmi dôležitú schopnosť postrehnúť drobné odlišnosti vo vizuálnych podnetoch. Teda to, či dieťa dokáže správne zachytiť drobné rozdiely medzi jednotlivými grafémami a nedochádza k ich spodobovaniu (je to veľmi časté najmä u podobných písmen, napr. L-I, P-B, D-B, M-N…)
8. Vizuálna analýza a syntéza – ide o schopnosť rozdeľovať a spájať tvary dokopy. Pri písaní teda správne pospájať grafémy, aby vzniklo slovo. Ťažkosti môže mať dieťa aj vtedy, keď ešte nemá utvrdený tvar písmen a preto si nie je isté, ako ich spájať. V tom prípade je vhodné (v I. ročníku), aby malo pri sebe vizuálnu pomôcku s písanými tvarmi abecedy (niekedy stačí len s konkrétnymi písmenami, s ktorými má ešte problém). Tu však nejde o dg. dysgrafie, ale len nezrelosť a nedostatočne osvojené písmenká.
9. Pamäťové funkcie – zraková i sluchová pamäť sú pri písaní extrémne dôležité. Jednak ide o správne zachytenie počutého zvuku (hlások, slabík) pri diktátoch, jednak o správne zapamätanie si písmen pri prepise (napr. z tabule). Pokiaľ má dieťa oslabenú 1 z týchto zložiek, nemôžme očakávať, že bude písať bez chýb (napriek tomu, že písmenká môže mať fantasticky osvojené).

Pri nácviku v domácom i školskom prostredí je vhodné, aby sme dodržiavali pár podporných opatrení, ktoré dieťaťu pomôžu pri úlohách spojených s písaním.

• rešpektujme pomalšie tempo písania, eliminujme časované úlohy
• dôraz klaďme na hodnotenie obsahu písaného, nie kvalitu písma, naše hodnotenie by nemalo zahŕňať u detí s dysgrafiou úpravu
• zadávajme im kratšie písomné úlohy, ideálne rôzne doplňovačky, prípadne písomky formou testových odpovedí, eliminujme objem prepisovaného textu
• pri overovaní si učiva berme skôr do úvahy ústnu odpoveď, prípadne si správnosť odpovedí overme dodatočne doplnkovými otázkami, keďže dieťa môže pri písomke, kde je veľký objem písaných odpovedí z viacerých dôvodov zlyhať (a tým pádom jeho hodnotenie nebude objektívne)
• po dohode rodičov a pedagógov je možné (najmä vo vyšších ročníkoch) umožniť dieťaťu písať na PC, prípadne prejsť na formu tlačeného písma (napr. comenia script)